Ahojte!

Prvé číslo GO! sme vonku púšťali v napätom očakávaní, ako ho prijmete. Našťastie sa predávalo tak dobre, že sme museli spraviť dotlač a verím, že som nebola jediná z redakcie, koho zasypávali otázkami (Čau, Adi!), kedy vyjde nové číslo.

Naivne som odpovedala, že po vianočných prázdninách už určite bude. Ale všetci vieme, ako to cez vianočné prázdniny chodí. Pre všetkých to bolo príjemné voľno, ktoré ešte viac spríjemňovali Vianoce a oslavy nového roka. Som si istá, že ľudí, ktorí by robili niečo iné, než leňošili, sa veľa nenájde. Hlavne medzi maturantmi, pre ktorých boli tieto prázdniny posledným voľnom pred obávanou maturitou, kedy si ešte mohli dovoliť poflakovať sa.

A možno aj preto sme na časopis počas prázdnin nemysleli o nič viac ako na školu, a preto vám, milí spolužiaci, profesori a ktokoľvek už ste, druhé číslo prinášame teraz.

Predaju prvého čísla veľmi pomohol Deň otvorených dverí, kedy ste si časopis nekúpili len vy, študenti, ale aj vaši rodičia či kamaráti. Preto DOD venujeme čo najviac priestoru – aby sme si na neho zaspomínali a priblížili ho spolužiakom, ktorí nemali čas alebo chuť zúčastniť sa.

Okrem zlepšenia – verím tomu, že nejaké nastalo – oproti minulému číslu odteraz v každom čísle GO! nájdete aj stránku ŽŠR, kde vás budú jej členovia informovať o svojich aktivitách.

Verím, že aj v tomto čísle si nájdete články, ktoré vás zaujmú, a opäť mňa a mojich spoluredaktorov budete bombardovať otázkami, kedy vyjde nové číslo!

Ahojte profesori, súčasní i bývali študenti a ktokoľvek, kto číta tieto riadky!

Dostáva sa Vám do rúk prvé číslo nového časopisu študentov a učiteľov Gymnázia v Snine - GO!. Niektorí ste ešte stihli zažiť pokusy o vytvorenie školského časopisu, no žiaden z nich nemal dlhšie trvanie. A teraz sa opäť sformovala redakčná rada, ktorej členovia sú plní naivného optimizmu a za cieľ si vzali vytvoriť časopis, ktorý bude mapovať dianie v škole dlhšie než tri čísla a potom zapadne prachom na cintoríne neúspešných školských časopisov.

Mne ako šéfredaktorke pripadla úloha napísať tieto riadky, teda editoriál. Síce sa amatérsky žurnalistike venujem už viac než tri roky, no na šéfovanie časopisu som ani nepomyslela - rozhodne nie tak skoro. Doteraz som fungovala ako redaktor, ktorý napíše článok o tom, čím ho šéfredaktor práve poverí. Priznám sa, často s poriadnym meškaním a ešte častejšie dosť ledabolo. Šéfredaktorstvo som brala ako niečo, k čomu sa človek dopracuje postupne, keď už má kopec skúsenosti a vie, čo má robiť. A ja som teraz zistila, že článkov som napísala síce niekoľko desiatok, ale neviem v podstate nič. Čo je vlastne dosť hlúpe uvedomiť si v ročníku, keď sa hlásim na vysokú školu, nie? Preto dúfam, že GO! nebude len prínosom pre školu ale aj pre mňa a mojich spolupracovníkov a pomôže nám získať nejaké skúsenosti a niečomu novému sa priučiť. Sokrates vyslovil slávny výrok: "Viem, že nič neviem." - podľa neho je dôležité najprv si uvedomiť svoju nevedomosť a až potom môže človek poznávať. My si svoje medzery a najmä svoju neskúsenosť uvedomujeme, tak dúfam, že sa Sokrates nemýlil a výsledok v podobe kvalitného a zaujímavého časopisu sa dostaví. A rýchlo.