Prírodovedný päťboj

Dňa 24.11.2010 sa zúčastnili žiaci Gymnázia v Snine Prírodovedného päťboja v zložení Jozef Britan (VII.Septima), Štefan Dunaj (III.A), Ladislav Čopák (III.C), Maroš Kira (VII.Septima) a Peter Timuľak (VII.Septima). Súťaž sa konala na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach, kde sa súťažilo v piatich predmetoch: biológia, chémia, fyzika, matematika a informatika. Žiaci nášho gymnázia získali tretie miesto z celkového počtu 6 škôl.

Peter Timuľak

Ahojte!

Prvé číslo GO! sme vonku púšťali v napätom očakávaní, ako ho prijmete. Našťastie sa predávalo tak dobre, že sme museli spraviť dotlač a verím, že som nebola jediná z redakcie, koho zasypávali otázkami (Čau, Adi!), kedy vyjde nové číslo.

Naivne som odpovedala, že po vianočných prázdninách už určite bude. Ale všetci vieme, ako to cez vianočné prázdniny chodí. Pre všetkých to bolo príjemné voľno, ktoré ešte viac spríjemňovali Vianoce a oslavy nového roka. Som si istá, že ľudí, ktorí by robili niečo iné, než leňošili, sa veľa nenájde. Hlavne medzi maturantmi, pre ktorých boli tieto prázdniny posledným voľnom pred obávanou maturitou, kedy si ešte mohli dovoliť poflakovať sa.

A možno aj preto sme na časopis počas prázdnin nemysleli o nič viac ako na školu, a preto vám, milí spolužiaci, profesori a ktokoľvek už ste, druhé číslo prinášame teraz.

Predaju prvého čísla veľmi pomohol Deň otvorených dverí, kedy ste si časopis nekúpili len vy, študenti, ale aj vaši rodičia či kamaráti. Preto DOD venujeme čo najviac priestoru – aby sme si na neho zaspomínali a priblížili ho spolužiakom, ktorí nemali čas alebo chuť zúčastniť sa.

Okrem zlepšenia – verím tomu, že nejaké nastalo – oproti minulému číslu odteraz v každom čísle GO! nájdete aj stránku ŽŠR, kde vás budú jej členovia informovať o svojich aktivitách.

Verím, že aj v tomto čísle si nájdete články, ktoré vás zaujmú, a opäť mňa a mojich spoluredaktorov budete bombardovať otázkami, kedy vyjde nové číslo!

Vianočný koncert gymnazistov

Vianoce... Komu by toto slovo nevyčarilo úsmev na tvári a príjemný pocit akejsi spolupatričnosti, radosti a pokoja? Vianočné obdobie je ako stvorené na to, aby sme sa obdarúvali. Darčeky dávame svojim blízkym. Ale v tomto čase sa viac zamýšľame aj nad osudmi ľudí, ktorých síce nepoznáme, ale ich život nás nenecháva ľahostajnými a sme ochotní obetovať nezištne niečo aj pre nich. Naša škola využila tento čas na to, aby sme aj my, gymnazisti, ukázali, že vieme nezištne pomôcť tým, ktorým osud nedoprial to, čo nám, a to prostredníctvom benefičného koncertu.

Rozhovor s Billy Barman

Hoci na slovenskej hudobnej scéne nie sú Billy Barman žiadnymi nováčikmi, debutový album Noční jazdci vydali len v decembri minulého roka. Kapela existuje už tri roky a celý ten čas nelenili – koncertovali s rôznymi slovenskými kapelami, vydali dve EP a vybudovali si silnú fanúšikovskú základňu. V roku 2009 vyhra

li na Radio_Head Awards v dvoch kategóriách – Nováčik roka a Najlepšia koncertná kapela roka. Koncom roka 2010 sa vydali na spoločné turné s Puding Pani Elvisovej BB Puding Tour 2010. S frontmanmi Jozefom Vrábľom a Jurajom Podmanickým som sa porozprávala pred ich košickým koncertom 17. decembra.

Turné máte už v podstate za sebou. Aké bolo?

JP: Turné bolo fantastické. Podľa mňa nebol žiaden klub zlý, lebo tu nejde o to, koľko ľudí

tam bolo, ale ako sa bavili. Zatiaľ ma nesklamal nikto - ani Partizánske ma nesklamalo, ty

kokos, rozumieš. Partizánske - čo si blázen.

JV: Však Party-zánske.

JP: Úplne najpodstatnejšie je, že sme na turné boli s Puding Pani Elvisovej. Nikdy by som

nepovedal, že t

o bude okej, ale je to fantastické. Sú to krásni ľudia, ktorí sú nabití pozitívnou

energiou.

JV: Ja som vôbec nepochyboval, že to s PPE bude okej. Od začiatku som vedel, že to bude

super.

JP: No a najhoršie na tom je to, že turné bolo v decembri, čo znamená, že bol buď niekto

z nás chorý, alebo niekto z nich chorý.

JV: Zhrnieme to: turné super, ale škoda, že v decembri.

V repertoári máte pomerne dosť pesničiek, ktoré sú tak trochu na „ľudovú nôtu“, čo je pre kapelu vašich pomerov dosť nezvyčajné. Ako vás napadlo také niečo napísať? Nebáli ste sa reakcie fanúšikov?

JP: Ja som tancoval vo folklórnom súbore 9 rokov, tak mne to príde také prirodzené.

JV: No ja vôbec neviem, kde sa to v nás vzalo, lebo nikdy predtým sme nič také nerobili.

Práveže sme sa do ničoho nenútili, do ničoho netlačili a nerobili sme tie pesničky, akoby sme

to mali nejako vykalkulované. Proste tak to z nás vyšlo, asi to máme niekde hlboko v sebe.

V skladbe Orbit hosťuje Tomáš Hafner – ako k tomu došlo? Plánujete v budúcnosti aj nejakú inú spoluprácu?

JP: Orbit pôvodne vznikol ako skladba pre nás, ale keď sme to nahrali, tak sme zistili, že

jediný človek, ktorý môže zaspievať ten divný text je Tomáš, pretože z jeho úst môže vyjsť

viac-menej čokoľvek a je to buď perfektné alebo úplná blbosť.

JV: Momentálne je absolútne predčasné, riešiť budúcu spoluprácu. Nebudeme to určite tlačiť

násilne. Ak sa nám bude zdať, že nejaká pesnička si žiada nejakú spoluprácu, iný hlas, hosťa,

tak určite niekoho zavoláme.

JP: Bola to viac-menej kamarátska spolupráca.

Videoklip ste zatiaľ natočili iba jeden, k skladbe Introvert. Plánujete ďalší?

JV: Na Cigánsku sme už natočili, teraz sa strihá. Making of už je vonku a klip bude niekedy

v januári. Neskôr ešte chceme spraviť ďalší klip na Orbita s Hafnerom a potom uvidíme.

Mali ste už nejakú negatívnu reakciu na pieseň Mário Kollár? Kuly sa vám neozval, že ste na neho zlí?

JP: Nie, neblázni. Podľa mňa Kuly o tom ani nevie a keď sa o tom dozvie, tak podľa mňa mu

to bude úplne jedno.

JV: Myslím, že Kuly sa poteší, že sa ním zaoberáme (smiech). Ja by som sa potešil, keby

niekto napísal o mne.

Ja som ani najprv nevedela, kto to je, až potom mi brat povedal, že to je Kuly.

JV: Ani Kušnierik (pozn. red.: hudobný publicista v časopise .týždeň) to nevedel. :)

Album ste po dlhej dobe vydali, turné už máte tiež takmer za sebou a čo plánujete

teraz?

JV: Nóó...Ďalší album (smiech).

JP: Najvyšší čas (smiech).

Kedy bude?

JV: Mmmm, v roku 2012. Určite celý rok 2011 budeme robiť album a budeme hrať aj nejaké

festivaly a tak.

A v akom duchu sa asi ponesie?

JV: To vôbec nevieme.

JP: To je dobrá otázka.

JV: Netuším, vôbec. Ale nebudeme sa do ničoho štylizovať, ani tlačiť. Kam nás to nejako

prirodzene zanesie, ako to budeme cítiť tak to budeme robiť. Tak ako vlastne doteraz.

Mladí reportéri pre životné prostredie

Už je to rok, čo sa prvá slovenská škola zapojila do medzinárodného vzdelávacieho programu Mladí reportéri pre životné prostredie. Po nej nasledovalo aj mnoho ďalších škôl zo Slovenska a medzi nimi aj naše gymnázium.

Boli sme v Osvienčime

Holokaust. Slovo, ktoré je nám také známe, no zdá sa také vzdialené. Bolo to už predsa tak dávno! Rasová neznášanlivosť a extrémizmus však pretrvávajú dodnes. Aj preto, aby sme si my mladí uvedomili, kam až môžu také myšlienky človeka a ľudstvo doviesť, sa v dňoch 3. - 4. novembra 2010 uskutočnil poznávací zájazd sninských stredoškolákov do poľského Osvienčimu.

Salónka

Zbierka hračiek a odevov pre Domov Sociálnych služieb (ďalej len DSS) v Osadom bola akcia, ktorú sme organizovali už po druhýkrát. Tento rok však v spolupráci s Euroscolou. Hračky a odevy, ktoré ste mohli prinášať v priebehu týždňa od 13. do 17.12.2010 sme odniesli do DSS v Osadnom tým, pre ktorých to bolo určené. Boli sme milo prekvapení, keď sme uvideli, akí dokážu byť gymnazisti aktívni, keď chcú. Pracovníčky DSS v Osadnom ostali stat v nemom užase, keď sme im zaplnili kanceláriu "igelitkami" s odevmi na všetky sezóny, roynych veľkostí a druhov. Okrem toho obrovským množstvom "plyšákov" a iných hračiek.

Dostali sme možnosť vidieť vzsledky práce klientov ustavu, ktorí sú možno v očiach zdravých len "ľuďmi z ústavu", no my sme zhodnotili, že sú to prvotriedni umelci. Práce, ktoré sme mali možnosť vidieť, skutocne vyzneli ako niečo neuveriteľne.

Pri odchode sa s nami lúčili vsetci so slovami,,Ahojte a ďakujeme, kamarati".