Našim najmladším spolužiakom sme položili pár otázok, ktoré sa týkajú ich pobytu na novej škole. Zistili sme toto:
1. Prečo si sa rozhodol/rozhodla prísť na gymnázium?
Najviac prímanov si školu volilo z vlastnej vôle, avšak našli sa aj takí, ktorí boli prinútení rodičmi a tiež takí, ktorí sa chceli viac naučiť.
2. Čo sa ti v novej škole najviac páči?
Relax-zóny, učebne a technické vybavenie školy (napr. dotykový počítač) označili naši najmladší študenti za najväčšie pozitíva.
3. S čím tu nie si vôbec spokojný/spokojná?
Odpovede boli rôzne, ale veľká nespokojnosť sa prejavila v prípade neprítomnosti telocvične či postavenia skriniek, no našli sa aj takí, ktorým neprekáža nič.
4. Ktorý predmet si si najviac obľúbil/obľúbila?
V rebríčku úspešnosti stojí na prvom mieste dejepis, o niečo pozadu je matematika, anglický či slovenský jazyk.
5. Kde sa cítiš v budove školy najlepšie?
Najlepším miestom pre našich prímanov je nepochybne ich samotná trieda, dobre sa však cítia aj na gaučoch.
6. Čo ti na našom gymnáziu chýba a čo by si zmenil?
Najväčšou chybou nášho gymnázia sú podľa našich najmenších malé skrinky a tiež to, že nemáme telocvičňu.
7. Aký školský krúžok navštevuješ?
Ako sa zdá, najväčší úspech vidia prímania v športových a logických krúžkoch!
8. Cítiš sa dobre medzi svojimi spolužiakmi?
Nuž, nenašiel sa ani jeden taký, ktorý by spokojný nebol.
9. Koľko času venuješ príprave na vyučovanie?
Niektorí rovnako ako na základnej škole a niektorí dokonca menej - kto by to bol povedal?
štvrtok 10. novembra 2011
piatok 4. novembra 2011
Štvrtáci v Tróji
19. október 2011 bol jedným z tých dní, kedy sme sa aj my, štvrtáci, inak pravidelne vynechávaní z podobných akcií, mohli zúčastniť exkurzie, organizovanej dejepisným kabinetom. Tentokrát sme navštívili Tróju. Nie tú antickú, ale o čosi bližšiu našej kultúre.
Cieľom našej cesty bol totiž archeologický skanzen Karpatská Trója, neďaleko poľského mesta Jaslo, ktorého súčasťou je i moderné múzeum, predstavujúce život našich predkov. Vďaka dôveryhodnej rekonštrukcii sme sa mohli na chvíľu (asi na hodinu a pol :D) vrátiť v čase do obdobia praveku a nechať sa uniesť čarom histórie. Keďže trasa viedla naprieč Duklianskym priesmykom, než sme prekročili pomyselnú hranicu medzi Poľskom a Slovenskom, navštívili sme Pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Napriek zime a nie príliš prajnému počasiu sme vďaka Mgr. Malej a Mgr. Paulíkovej prežili zaujímavý deň, ktorý nám pripomenul, aké dôležité je poznať svoju minulosť, aj tú dávno minulú.
VTIPY
Bratislavčan sa pýta Trnavčana:
-Prečo v Trnave, používate všade to vaše dz?
-Dze všadze?
Hovorí žena manželovi:
-Fero! Dnes príde nápadník našej dcéry požiadať o jej ruku.
Stačí, keď mu povieš áno. Netreba, aby si mu zase v slzách bozkával
ruku a oslovoval náš spasiteľ.
Poriadkumilovný policajt ide po námestí a zbadá na novej dlažbe psí exkrement.
Nebadane doňho kopne keď v tom sa ozve:
-Nekop do mňa, ja som tiež z vnútra.
-Prečo v Trnave, používate všade to vaše dz?
-Dze všadze?
Hovorí žena manželovi:
-Fero! Dnes príde nápadník našej dcéry požiadať o jej ruku.
Stačí, keď mu povieš áno. Netreba, aby si mu zase v slzách bozkával
ruku a oslovoval náš spasiteľ.
Poriadkumilovný policajt ide po námestí a zbadá na novej dlažbe psí exkrement.
Nebadane doňho kopne keď v tom sa ozve:
-Nekop do mňa, ja som tiež z vnútra.
I.PRÍMA oslávila Halloween
V I. PRÍME sa 21.11. konal Halloweensky večierok. O výzdobu sa postarali dievčatá, chlapci priniesli občerstvenie. Prišli aj masky - po triede sa preháňali ježibaby v rôznom prevedení. Všetko sa to začalo rozprávaním hororových príbehov. Potom sme si zatancovali so stoličkami. Chceli sme si zahrať aj strašidelnú schovávačku, ale pani profesorka Jušková nám to nedovolila, asi sa bála, že sa v škole skryjeme tak dobre, že nás do pondelka nikto nenájde. Ale my, aj keď sa nám v našej škole páči, víkend tu veru tráviť nemienime.Strašidelné podujatie pokračovalo seansou. Väčšina prímanov sa jej zúčastnila, no boli aj takí, čo to radšej neskúšali - pre istotu :).
Keď už zábavy bolo dosť, nastalo veľké upratovanie, veď po zábave býva práca ... alebo je to naopak? No my - najmladší žiaci tejto školy - to robíme takto.
Keď už zábavy bolo dosť, nastalo veľké upratovanie, veď po zábave býva práca ... alebo je to naopak? No my - najmladší žiaci tejto školy - to robíme takto.
Editoriál
Spomeniete si ešte na komentáre, ktoré sa šírili školou minulý rok, keď sa nám dostalo do rúk prvé číslo časopisu GO! ?
Musím sa priznať, že sama som mala určité pochybnosti o tom, či trvanie nového školského časopisu, bude dlhšie než posledné pokusy o jeho vytvorenie, ktoré akosi zakaždým zlyhali. Vyšlo však prvé číslo, druhé, tretie... možno sa niektorým zdalo že stráca dych, ale je tu zas!
Už si presne nepamätám, kde vznikla myšlienka založenia zodpovednej redakčnej rady, ktorá by dokázala vytvárať zaujímavú koncepciu školského časopisu, no viem, že máme za sebou vcelku úspešný prvý rok a po letnej prestávke stojím spolu s redakčnou radou na prahu nového školského roka, v ktorom nás čaká mnoho udalostí, projektov a podujatí, o ktorých vás chceme aj naďalej informovať.
Dostala som príležitosť stať sa novou šéfredaktorkou, ktorá sa pokúsi pokračovať v šľapajách Zuzany Timuľákovej. Chcem sa teda podieľať na spoluvytváraní časopisu, svojim spôsobom reprezentujúcim školu. Viem, že naše GO! je výsledkom práce kolektívu, preto dúfam a verím, že so všetkými, ktorí sa podieľajú na jeho konečnej podobe, vytvoríme aj tento rok niekoľko úspešných čísel.
Koľko ľudí, toľko chutí - hovorí sa - preto viem, že možno nebudete všetci pri listovaní nadšení, ale verte, že sa budeme snažiť počúvať vaše ohlasy a operatívne meniť štruktúru i formu časopisu tak, aby bol pre vás stále zaujímavejší a hodnotnejší a aby dôstojne reprezentoval nás, sninských gymnazistov.
Musím sa priznať, že sama som mala určité pochybnosti o tom, či trvanie nového školského časopisu, bude dlhšie než posledné pokusy o jeho vytvorenie, ktoré akosi zakaždým zlyhali. Vyšlo však prvé číslo, druhé, tretie... možno sa niektorým zdalo že stráca dych, ale je tu zas!
Už si presne nepamätám, kde vznikla myšlienka založenia zodpovednej redakčnej rady, ktorá by dokázala vytvárať zaujímavú koncepciu školského časopisu, no viem, že máme za sebou vcelku úspešný prvý rok a po letnej prestávke stojím spolu s redakčnou radou na prahu nového školského roka, v ktorom nás čaká mnoho udalostí, projektov a podujatí, o ktorých vás chceme aj naďalej informovať.
Dostala som príležitosť stať sa novou šéfredaktorkou, ktorá sa pokúsi pokračovať v šľapajách Zuzany Timuľákovej. Chcem sa teda podieľať na spoluvytváraní časopisu, svojim spôsobom reprezentujúcim školu. Viem, že naše GO! je výsledkom práce kolektívu, preto dúfam a verím, že so všetkými, ktorí sa podieľajú na jeho konečnej podobe, vytvoríme aj tento rok niekoľko úspešných čísel.
Koľko ľudí, toľko chutí - hovorí sa - preto viem, že možno nebudete všetci pri listovaní nadšení, ale verte, že sa budeme snažiť počúvať vaše ohlasy a operatívne meniť štruktúru i formu časopisu tak, aby bol pre vás stále zaujímavejší a hodnotnejší a aby dôstojne reprezentoval nás, sninských gymnazistov.
Uchaľák
UCHAĽÁK
Každoročne dlho očakávaná akcia - Uchaľák sa tohto roku konala 25.10. v sále sninského kultúrneho domu. Pozvaní boli všetci prostredníctvom mnohých plagátov, z ktorých sa na nás ušká usmievali na každom kroku. Organizátori podujatia (naša ŽŠR) vsadili na tradičné zloženie programu, no pridali sa aj niečo navyše - živý koncert.
Medzi prvými prišli naše "uchá", ale miestnosť zaplnili aj už ostrieľaní "gympľáci".
Začiatok bol trochu rozpačitý, malo sa začať o 16:00, no prípravy sa natiahli, lebo nastali technické komplikácie. A tak pomáhal, kto mohol, aby sa dalo oficiálne začať aspoň okolo piatej.
Hneď na úvod dostali prímania veľké kreslené ušká, zjavne im to urobilo radosť, hoci sa naoko okúňali. Pokračovalo sa súťažami. Objavili sa disciplíny ako triedenie lentiliek a beh s vajíčkom na lyžičke. Niektorí ľudia v sále sa zhodli, že chýbala osvedčená klasika - šľahačka na bruchu alebo presúvanie vajíčka z jednej nohavice do druhej. Darmo, škodoradosti medzi nami nie je nikdy dosť.
Po hrách sa každý tešil na očakávanú diskotéku, na ktorej sme sa trochu vyšantili a uvoľnili. Ďalej bola na pláne dražba. Mne osobne sa nepáčil spôsob a zorganizovanie. Pokiaľ si spomínate na minuloročnú dražbu prvákov, bola omnoho precíznejšie pripravená a pôsobila lepším dojmom. No môj názor asi nezdieľali všetci, lebo najmä prváci sa ohromne bavili a padali veru aj vysoké ponuky.
Program pokračoval mnohými očakávanou tombolou. Losovalo sa veľké množstvo zaujímavých cien. Popri tom robil šou model (Jakub Gazda), ktorý predvádzal, ako všemožne sa dajú výhry využiť, čo bol veľmi dobrý ťah - zábava v rámci nudného losovania je super nápad. Rozdalo sa mnoho predmetov s logom nášho gymnázia, hygienický balíček ( mydlo a toaletný papier :D) a zlatým klincom bola výhra živého šteniatka, ktoré si domov hrdo odniesol jeden z prvákov. Mimochodom, šťastným výhercom je môj sused, takže neustále kňučanie je teraz súčasťou môjho každodenného života.
Keď zaznela hudba, zhasli sa svetlá a začalo sa tancovať. Tanec však sprevádzalo aj očakávanie koncertu FICTIVE MARY. Na túto kapelu sa tešilo hlavne ženské osadenstvo. Kto pozná speváka, vie o čom je reč.... Pozvať živú kapelu bol úžasný nápad. Aj keď spočiatku zaznelo kde-tu aj nejaké hundranie na adresu organizátorov, koncert všetko zachránil, každý sa zabával, celý parket priam žiaril spokojnosťou.
Myslím, že sme z tohtoročného uchaľáku odchádzali všetci spokojní aj napriek počiatočným chybičkám krásy. Takáto veľká akcia sa však nerobí každý deň, preto musíme našej ŽŠR, ako organizátorovi, niektoré drobné prešľapy odpustiť, lebo je jasné, že ich snaha bola obrovská a venovali tomu veľkú časť svojho voľného času, čo by sa nám mnohým asi nechcelo. Škoda len, že takýchto akcií, na ktorých môžeme stretnúť našich spolužiakov aj inde ako v škole na vyučovaní, nie je viac.
Každoročne dlho očakávaná akcia - Uchaľák sa tohto roku konala 25.10. v sále sninského kultúrneho domu. Pozvaní boli všetci prostredníctvom mnohých plagátov, z ktorých sa na nás ušká usmievali na každom kroku. Organizátori podujatia (naša ŽŠR) vsadili na tradičné zloženie programu, no pridali sa aj niečo navyše - živý koncert.
Medzi prvými prišli naše "uchá", ale miestnosť zaplnili aj už ostrieľaní "gympľáci".
Začiatok bol trochu rozpačitý, malo sa začať o 16:00, no prípravy sa natiahli, lebo nastali technické komplikácie. A tak pomáhal, kto mohol, aby sa dalo oficiálne začať aspoň okolo piatej.
Hneď na úvod dostali prímania veľké kreslené ušká, zjavne im to urobilo radosť, hoci sa naoko okúňali. Pokračovalo sa súťažami. Objavili sa disciplíny ako triedenie lentiliek a beh s vajíčkom na lyžičke. Niektorí ľudia v sále sa zhodli, že chýbala osvedčená klasika - šľahačka na bruchu alebo presúvanie vajíčka z jednej nohavice do druhej. Darmo, škodoradosti medzi nami nie je nikdy dosť.
Po hrách sa každý tešil na očakávanú diskotéku, na ktorej sme sa trochu vyšantili a uvoľnili. Ďalej bola na pláne dražba. Mne osobne sa nepáčil spôsob a zorganizovanie. Pokiaľ si spomínate na minuloročnú dražbu prvákov, bola omnoho precíznejšie pripravená a pôsobila lepším dojmom. No môj názor asi nezdieľali všetci, lebo najmä prváci sa ohromne bavili a padali veru aj vysoké ponuky.
Program pokračoval mnohými očakávanou tombolou. Losovalo sa veľké množstvo zaujímavých cien. Popri tom robil šou model (Jakub Gazda), ktorý predvádzal, ako všemožne sa dajú výhry využiť, čo bol veľmi dobrý ťah - zábava v rámci nudného losovania je super nápad. Rozdalo sa mnoho predmetov s logom nášho gymnázia, hygienický balíček ( mydlo a toaletný papier :D) a zlatým klincom bola výhra živého šteniatka, ktoré si domov hrdo odniesol jeden z prvákov. Mimochodom, šťastným výhercom je môj sused, takže neustále kňučanie je teraz súčasťou môjho každodenného života.
Keď zaznela hudba, zhasli sa svetlá a začalo sa tancovať. Tanec však sprevádzalo aj očakávanie koncertu FICTIVE MARY. Na túto kapelu sa tešilo hlavne ženské osadenstvo. Kto pozná speváka, vie o čom je reč.... Pozvať živú kapelu bol úžasný nápad. Aj keď spočiatku zaznelo kde-tu aj nejaké hundranie na adresu organizátorov, koncert všetko zachránil, každý sa zabával, celý parket priam žiaril spokojnosťou.
Myslím, že sme z tohtoročného uchaľáku odchádzali všetci spokojní aj napriek počiatočným chybičkám krásy. Takáto veľká akcia sa však nerobí každý deň, preto musíme našej ŽŠR, ako organizátorovi, niektoré drobné prešľapy odpustiť, lebo je jasné, že ich snaha bola obrovská a venovali tomu veľkú časť svojho voľného času, čo by sa nám mnohým asi nechcelo. Škoda len, že takýchto akcií, na ktorých môžeme stretnúť našich spolužiakov aj inde ako v škole na vyučovaní, nie je viac.
štvrtok 3. novembra 2011
Halloween
All Hallows´Evening! Znalci angličtiny si možno vedia predchádzajúce slová preložiť, no tým, ktorí až takí zruční v tomto cudzom jazyku nie sú, postačí aj Halloween. Či už tak, alebo onak, určite si každý z nás dokáže predstaviť špeciálne povyrezávané tekvice, ktorých vnútro vypĺňa sviečka, prípadne čarodejnice, oheň či duchov ako hlavné symboly tohto ,,sviatku“. Prečo však Helloween vznikol a odkiaľ sa vzal jeho názov? Odpoveď nájdete v nasledujúcich riadkoch!
Halloween je sviatok oslavovaný večer 31. októbra. Jeho história siaha až ku Keltom (teda je skutočne starý), ktorí rok delili na dve obdobia, a to obdobie hojnosti a obdobie zimy a hladu. Koncom októbra sa s poklesom teploty znižovali aj zásoby jedla, a tak nastávala zlá doba. Práve preto ľudia v prvý novembrový deň uctievali Boha Mŕtvych Anwinna. Verili totiž, že tejto noci sa zjavujú duše mŕtvych, preto si z tekvíc vyrábali svietniky, ktorými sprevádzali duchov svojich príbuzných vracajúcich sa domov, aby takýmto spôsobom spoločne prekročili hranicu Zemi Mŕtvych. Všetci prítomní sa prezliekali do starých šiat a maľovali si tváre, aby do ich tela nevstúpili zlí duchovia. Táto duchov plná noc dostala názov Samhain.
Pôvodne keltský pohanský sviatok sa v neskorších rokoch obohatil o ďalšie tradície. Významným zlomom jeho existencie bol rok 43 po Kristovi, kedy keltské územia okupovali rímske vojská, a tak sa časom začali tradície týchto dvoch národov prelínať a sviatok Samhain sa začal sláviť aj v období žatvy. Takto pribudlo k ohňu a svietnikom aj ovocie a obilie.
Keď moc v rukách mala katolícka cirkev (16. storočie), pápež Bonifác IV. chcel zamedziť sláveniu pohanských sviatkov, preto bol zriadený nový sviatok- Sviatok všetkých svätých (1. november). Napriek tomu niektorí ľudia uznávali oba sviatky spolu. A tak v tomto období zavítal na svetlo sveta nový sviatok - ,,All Hallow´Day (Eve)“, čiže Deň všetkých blahoslavených, pričom jeho príchod sa slávil už 31. októbra ako ,,All Hallows´Evening“, v dedinskom slangu jednoducho Halloween.
Pôvodne keltský pohanský sviatok sa v neskorších rokoch obohatil o ďalšie tradície. Významným zlomom jeho existencie bol rok 43 po Kristovi, kedy keltské územia okupovali rímske vojská, a tak sa časom začali tradície týchto dvoch národov prelínať a sviatok Samhain sa začal sláviť aj v období žatvy. Takto pribudlo k ohňu a svietnikom aj ovocie a obilie.
Keď moc v rukách mala katolícka cirkev (16. storočie), pápež Bonifác IV. chcel zamedziť sláveniu pohanských sviatkov, preto bol zriadený nový sviatok- Sviatok všetkých svätých (1. november). Napriek tomu niektorí ľudia uznávali oba sviatky spolu. A tak v tomto období zavítal na svetlo sveta nový sviatok - ,,All Hallow´Day (Eve)“, čiže Deň všetkých blahoslavených, pričom jeho príchod sa slávil už 31. októbra ako ,,All Hallows´Evening“, v dedinskom slangu jednoducho Halloween.
Mestské oslavy tohto sviatku boli oficiálne povolené v 20. rokoch minulého storočia. V súčasnosti je však oslavovaný najmä v anglicky hovoriacich krajinách, prevažne v USA, Kanade, Veľkej Británii, Írsku, Austrálii alebo Novom Zélande. Ľudia si tento sviatok uctievajú zdobením domov či výrobou tekvicových svietnikov a deti sa prezliekajú za strašidlá, chodia od domu do domu a takýmto spôsobom získavajú sladkosti.
Na Slovensku o tomto typickom americkom sviatku nebolo prednedávnom ešte ani chýru, ani slychu. Avšak v súčasnosti sa u nás pomaly udomácňuje. V oknách či predzáhradkách domov sme mali možnosť aj v tomto roku vidieť svietiace tekvičky, dokonca sa už organizujú aj helloweenske párty v strašidelných maskách. Čo na to povedať? Sviatkov predsa nikdy nie je dosť! Takže, ako sa zdá, ani my sa už nedržíme hesla, ktoré v 19. storočí vyslovil americký prezident James Monroe: ,,Európa Európanom, Amerika Američanom!“
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)