Stredoškolská študentská únia Slovenska (ŠUSka) je nezisková mimovládna organizácia, ktorá združuje študentov a študentky zo študentských samospráv na stredných školách na Slovensku.
Cieľom ŠUSky je zapojiť stredoškolských študentov a študentky do rozhodovacieho procesu ich vlastného vzdelávania, umožniť im zorganizovanie ich vlastných nápadov, podporovať ich všestranný rozvoj organizovaním rôznych aktivít a v neposlednom rade pôsobiť ako ochranca a tlmočník ich práv a záujmov.
Našim najmladším spolužiakom sme položili pár otázok, ktoré sa týkajú ich pobytu na novej škole. Zistili sme toto: 1. Prečo si sa rozhodol/rozhodla prísť na gymnázium? Najviac prímanov si školu volilo z vlastnej vôle, avšak našli sa aj takí, ktorí boli prinútení rodičmi a tiež takí, ktorí sa chceli viac naučiť. 2. Čo sa ti v novej škole najviac páči? Relax-zóny, učebne a technické vybavenie školy (napr. dotykový počítač) označili naši najmladší študenti za najväčšie pozitíva. 3. S čím tu nie si vôbec spokojný/spokojná? Odpovede boli rôzne, ale veľká nespokojnosť sa prejavila v prípade neprítomnosti telocvične či postavenia skriniek, no našli sa aj takí, ktorým neprekáža nič. 4. Ktorý predmet si si najviac obľúbil/obľúbila? V rebríčku úspešnosti stojí na prvom mieste dejepis, o niečo pozadu je matematika, anglický či slovenský jazyk. 5. Kde sa cítiš v budove školy najlepšie? Najlepším miestom pre našich prímanov je nepochybne ich samotná trieda, dobre sa však cítia aj na gaučoch. 6. Čo ti na našom gymnáziu chýba a čo by si zmenil? Najväčšou chybou nášho gymnázia sú podľa našich najmenších malé skrinky a tiež to, že nemáme telocvičňu. 7. Aký školský krúžok navštevuješ? Ako sa zdá, najväčší úspech vidia prímania v športových a logických krúžkoch! 8. Cítiš sa dobre medzi svojimi spolužiakmi? Nuž, nenašiel sa ani jeden taký, ktorý by spokojný nebol. 9. Koľko času venuješ príprave na vyučovanie? Niektorí rovnako ako na základnej škole a niektorí dokonca menej - kto by to bol povedal?
19. október 2011 bol jedným z tých dní, kedy sme sa aj my, štvrtáci, inak pravidelne vynechávaní z podobných akcií, mohli zúčastniť exkurzie, organizovanej dejepisným kabinetom. Tentokrát sme navštívili Tróju. Nie tú antickú, ale o čosi bližšiu našej kultúre.
Cieľom našej cesty bol totiž archeologický skanzen Karpatská Trója, neďaleko poľského mesta Jaslo, ktorého súčasťou je i moderné múzeum, predstavujúce život našich predkov. Vďaka dôveryhodnej rekonštrukcii sme sa mohli na chvíľu (asi na hodinu a pol :D) vrátiť v čase do obdobia praveku a nechať sa uniesť čarom histórie. Keďže trasa viedla naprieč Duklianskym priesmykom, než sme prekročili pomyselnú hranicu medzi Poľskom a Slovenskom, navštívili sme Pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Napriek zime a nie príliš prajnému počasiu sme vďaka Mgr. Malej a Mgr. Paulíkovej prežili zaujímavý deň, ktorý nám pripomenul, aké dôležité je poznať svoju minulosť, aj tú dávno minulú.
Bratislavčan sa pýta Trnavčana:
-Prečo v Trnave, používate všade to vaše dz?
-Dze všadze?
Hovorí žena manželovi:
-Fero! Dnes príde nápadník našej dcéry požiadať o jej ruku.
Stačí, keď mu povieš áno. Netreba, aby si mu zase v slzách bozkával
ruku a oslovoval náš spasiteľ.
Poriadkumilovný policajt ide po námestí a zbadá na novej dlažbe psí exkrement.
Nebadane doňho kopne keď v tom sa ozve:
-Nekop do mňa, ja som tiež z vnútra.
V I. PRÍME sa 21.11. konal Halloweensky večierok. O výzdobu sa postarali dievčatá, chlapci priniesli občerstvenie. Prišli aj masky - po triede sa preháňali ježibaby v rôznom prevedení. Všetko sa to začalo rozprávaním hororových príbehov. Potom sme si zatancovali so stoličkami. Chceli sme si zahrať aj strašidelnú schovávačku, ale pani profesorka Jušková nám to nedovolila, asi sa bála, že sa v škole skryjeme tak dobre, že nás do pondelka nikto nenájde. Ale my, aj keď sa nám v našej škole páči, víkend tu veru tráviť nemienime.Strašidelné podujatie pokračovalo seansou. Väčšina prímanov sa jej zúčastnila, no boli aj takí, čo to radšej neskúšali - pre istotu :). Keď už zábavy bolo dosť, nastalo veľké upratovanie, veď po zábave býva práca ... alebo je to naopak? No my - najmladší žiaci tejto školy - to robíme takto.
Spomeniete si ešte na komentáre, ktoré sa šírili školou minulý rok, keď sa nám dostalo do rúk prvé číslo časopisu GO! ?
Musím sa priznať, že sama som mala určité pochybnosti o tom, či trvanie nového školského časopisu, bude dlhšie než posledné pokusy o jeho vytvorenie, ktoré akosi zakaždým zlyhali. Vyšlo však prvé číslo, druhé, tretie... možno sa niektorým zdalo že stráca dych, ale je tu zas!
Už si presne nepamätám, kde vznikla myšlienka založenia zodpovednej redakčnej rady, ktorá by dokázala vytvárať zaujímavú koncepciu školského časopisu, no viem, že máme za sebou vcelku úspešný prvý rok a po letnej prestávke stojím spolu s redakčnou radou na prahu nového školského roka, v ktorom nás čaká mnoho udalostí, projektov a podujatí, o ktorých vás chceme aj naďalej informovať.
Dostala som príležitosť stať sa novou šéfredaktorkou, ktorá sa pokúsi pokračovať v šľapajách Zuzany Timuľákovej. Chcem sa teda podieľať na spoluvytváraní časopisu, svojim spôsobom reprezentujúcim školu. Viem, že naše GO! je výsledkom práce kolektívu, preto dúfam a verím, že so všetkými, ktorí sa podieľajú na jeho konečnej podobe, vytvoríme aj tento rok niekoľko úspešných čísel.
Koľko ľudí, toľko chutí - hovorí sa - preto viem, že možno nebudete všetci pri listovaní nadšení, ale verte, že sa budeme snažiť počúvať vaše ohlasy a operatívne meniť štruktúru i formu časopisu tak, aby bol pre vás stále zaujímavejší a hodnotnejší a aby dôstojne reprezentoval nás, sninských gymnazistov.