nedeľa 9. júna 2013
Jazykový kvet 2013
V piatok 12. 4. 2013 v Centre voľného času na Sídlisku Sekčov v Prešove sa uskutočnilo finálové kolo súťaže Jazykový kvet – Language Flower 2013. Je to akreditovaná postupová súťaž v šiestich cudzích jazykoch v prednese poézie a prózy a v stvárnení dramatického diela určená pre deti a mládež, ktorí majú a chcú vytvárať pozitívny vzťah k jazykom. Do finálového kola v rámci Prešovského kraja sa na základe vynikajúcich výsledkov z marcového semifinálového kola prebojovala skupina 31 žiakov z našej školy.
Počas tohto kola sa naši žiaci predstavili v prednese poézie v nemeckom, francúzskom a španielskom jazyku a divadelným predstavením v anglickom a nemeckom jazyku a súťažili o postup do celoslovenského kola. Porota hodnotila výslovnosť, úroveň jazykových zručností, gramatiku aj spontánnosť prejavu. Všetci súťažiaci v silnej konkurencii tvrdo bojovali o prvenstvo, avšak do celoslovenského kola mohli postúpiť iba tí najlepší. Všetci podali výborné výkony, na ktoré môžu byť právom hrdí. Dôkazom toho je aj hodnotenie poroty. Do celoslovenského finále postupujú naši 18 žiaci, ktorí sa prezentovali divadelným predstavením v anglickom jazyku, Nikola Hrebeňáková (III. B) v prednese poézie v nemeckom jazyku, Zuzana Macíková (III. D) v prednese poézie v španielskom jazyku a Jana Langošová (IV. A) v prednese poézie vo francúzskom jazyku. Skupina 10 žiakov z III. TERCIE získala výborné 2. miesto s nemeckým divadlom....
Šťastie kvapiek
Kdesi v akomsi mraku bývali kvapky. Prebývala ich tam celá hŕba. Malé kvapôčky sa z balkóna rodného mraku dívali na Afriku, ktorá sa rozprestierala pod nimi..Vo svojom mrakodomčeku stále cestovali a videli mnoho krajín, no v ani jednej sa nezdržali dlho.
Až teraz zastali nad malou dedinkou blízko pri napájadle pre zvieratá .Už dlho tam voda nezavítala a tak všetko okolo vysychalo a bieda zastihla i ľudí.Všade bolo sucho, ktorýsi strom už nemal ani lístia, malí černoškovia zúfalo potrebovali ovlažiť vyschnuté pery. Kvapky tušili, že o chvíľu príde ich čas. Báli sa však toho dňa, keď dopadnú na zem a aj oni vyschnú v tej horúčave. Cele ustráchané uvažovali, čo s nimi už o malú chvíľočku bude. „Hrôza, “ vyhlásila jedna , „isto zahynieme !“ Strach kričal za všetky a v ich hlavách sa usalašila myšlienka: „Určite nás nečaká nič dobré, chceme ostať tu, v našom rodnom mráčiku!“
Ľudia dole v dedine s nádejou pozorovali obrovský oblak a dúfali, že dá vodu im aj ich vyprahnutej zemi. Čakali minúty, ba aj hodiny a stále nič.
Až znenazdajky, keď ich už opúšťala nádej, nastal ten správny čas. Dedinčania pracovali ako v každý iný deň a medzi sebou sa zhovárali o tmavom oblaku nad nimi. „Ako to, že ešte stále neprší ?“ rozmýšľali nahlas. Ktosi pesimisticky dodal: „Tu už asi nezaprší! Vietor mrak odfúkne niekam inam a nás tu nechá napospas Slnku !“ Pomaly sa zmierili s myšlienkou, že pršať asi nebude.
Ale vtom ..... Úžas ! Zrazu sa milióny kvapiek valí dolu na dedinu. Ľudia sa zbehli pred príbytky, niektorí sa smiali, iní plakali od radosti. Jeden malý kučeravý chlapček, ktorý stál pod strechou, vystúpil priamo na dážď . Tu-tam sa oňho obtrela kvapka. Mal dnes narodeniny - šesť rokov a toto bol jeho najkrajší narodeninový darček Svojím šťastným pohľadom a smiechom presvedčil ustráchané padajúce kvapky, že spadnúť dole na zem nebola pre ne záhuba, ale spasenie. To najkrajšie, čo mohlo v ich živote prísť, bolo predsa potešiť niekoho svojou existenciou!.
Aneta Ema Jankajová (III. TERCIA)
Až teraz zastali nad malou dedinkou blízko pri napájadle pre zvieratá .Už dlho tam voda nezavítala a tak všetko okolo vysychalo a bieda zastihla i ľudí.Všade bolo sucho, ktorýsi strom už nemal ani lístia, malí černoškovia zúfalo potrebovali ovlažiť vyschnuté pery. Kvapky tušili, že o chvíľu príde ich čas. Báli sa však toho dňa, keď dopadnú na zem a aj oni vyschnú v tej horúčave. Cele ustráchané uvažovali, čo s nimi už o malú chvíľočku bude. „Hrôza, “ vyhlásila jedna , „isto zahynieme !“ Strach kričal za všetky a v ich hlavách sa usalašila myšlienka: „Určite nás nečaká nič dobré, chceme ostať tu, v našom rodnom mráčiku!“
Ľudia dole v dedine s nádejou pozorovali obrovský oblak a dúfali, že dá vodu im aj ich vyprahnutej zemi. Čakali minúty, ba aj hodiny a stále nič.
Až znenazdajky, keď ich už opúšťala nádej, nastal ten správny čas. Dedinčania pracovali ako v každý iný deň a medzi sebou sa zhovárali o tmavom oblaku nad nimi. „Ako to, že ešte stále neprší ?“ rozmýšľali nahlas. Ktosi pesimisticky dodal: „Tu už asi nezaprší! Vietor mrak odfúkne niekam inam a nás tu nechá napospas Slnku !“ Pomaly sa zmierili s myšlienkou, že pršať asi nebude.
Ale vtom ..... Úžas ! Zrazu sa milióny kvapiek valí dolu na dedinu. Ľudia sa zbehli pred príbytky, niektorí sa smiali, iní plakali od radosti. Jeden malý kučeravý chlapček, ktorý stál pod strechou, vystúpil priamo na dážď . Tu-tam sa oňho obtrela kvapka. Mal dnes narodeniny - šesť rokov a toto bol jeho najkrajší narodeninový darček Svojím šťastným pohľadom a smiechom presvedčil ustráchané padajúce kvapky, že spadnúť dole na zem nebola pre ne záhuba, ale spasenie. To najkrajšie, čo mohlo v ich živote prísť, bolo predsa potešiť niekoho svojou existenciou!.
Aneta Ema Jankajová (III. TERCIA)
Životná púť nášho eura
Všade je cítiť atmosféru príchodu nového milénia. V tomto čase začína prenikať na svet zárodok novej legendy. Prvé kroky nástroja, ktorý bude denne používať pol miliardy ľudí na starom kontinente i mimo neho. Všade počuť šum papierov a mnoho jazykov rečníkov a tlmočníkov. Začína sa rodiť Euro – nová európska mena.
Nejako takto sa to začalo koncom 20. storočia, keď sa pre zlepšenie obchodu v Európskej únii rozhodli lídri zaviesť novú - silnú európsku menu. Tento mladý internacionálny Európan s nemeckými koreňmi sa vyvíjal v lone Európskej centrálnej banky sídliacej vo Frankfurte nad Mohanom už pred rokom 1999. Vtedy sa narodilo toto žlto – modré mláďa s potenciálom predátora na svetových finančných trhoch.
Po troch rokoch spokojného žitia na materskom mlieku účtov vyvolených krajín prišla jeho rýchla expanzia a doslovné vyhodenie z domu. V roku Pána 2002 sa po Európe začali kotúľať milióny mincí s dvanástimi hviezdami, milióny bankoviek a postupne vykopávali do zabudnutia marky, franky či lýry. O krásne čisté mince malo záujem mnoho krajín. Nie všetky však boli pripravené. To platilo aj o jeho prvých krstných rodičoch, najmä tých juhoeurópskych. ECB sa ako hrdá matka chcela popýšiť so svojou ratolesťou vo všetkých európskych krajinách čo najskôr.
Výnimkou nebola ani krajina spod Tatier. Tá vstúpila do EÚ v rokom 2004 a hneď deklarovala záujem o silné samozvanča, zatiaľ čo naši bratia pálili na Morave slivovicu a popíjali pivo pod pražským hradom, kde sa na Európsku úniu s radosťou pozeral istý euroskeptik ....
Euro sa zapáčilo snaživým slovenským junákom, ktorí chceli prijať túto menu ako prví z bloku kamarátov s červenými šatkami.
Euro vedelo v šiestom roku svojej existencie, čo ho čaká, a preto sa na svoj veľký deň svedomito pripravovalo. Kabát mincí si nechalo ušiť od najlepších slovenských výtvarníkov a s Kriváňom, Bratislavským hradom a dvojkrížom na pozadí vstúpilo do obehu už v prvý deň roku 2009. Pol roka predtým napínalo svaly vo všetkých reklamách a v súboji menových kurzov porazilo korunu v pomere 30,1260 : 1. Nedočkavo sa nasáčkovalo do našich peňaženiek vo forme štartovacích balíkov v decembri 2008 a potom dalo korune šancu len v prvých šetnástich dňoch roku 2009. Korunu to veľmi netrápilo, keďže už oddychuje v Kremnici s výhľadom na Štiavnické vrchy .
Nemala toľko charakteru ako švédska koruna, ktorá bránila svoju vlasť a hlúpe euro s nie väčšou ako 10 ročnou históriou sa ocitlo rok nato spolu so svojimi krajinami na dne. Grécky útok (hoci niektoré teórie hovoria o teroristickom útoku dolára) položil túto perspektívnu menu nateraz na kolená. A Euro udomácnené na Slovensku muselo odísť do Grécka spoločne so svojimi súrodencami z ostatných európskych krajín bojovať s krízou.
Píše sa rok 2013 a Euro potvrdzuje svoj nemecký korienok. Pomaly vstáva ako Fénix z popola po vlastizrade Grécka, Írska, Španielska, Talianska i Francúzka a mnohých ďalších. Ostáva nám dúfať že sa zo svojej zahraničnej misie vráti čo najskôr na Slovensko čo najviac euromincí a eurobankoviek, aby naše vymodlené platidlo splnilo sľubný cieľ, ktorý kedysi započalo, a aby sa z hravého dieťaťa stal adolescentný teeneger , dúfajme bez burácajúcej puberty.
Martin Rusnák (VI. SEXTA)
Nejako takto sa to začalo koncom 20. storočia, keď sa pre zlepšenie obchodu v Európskej únii rozhodli lídri zaviesť novú - silnú európsku menu. Tento mladý internacionálny Európan s nemeckými koreňmi sa vyvíjal v lone Európskej centrálnej banky sídliacej vo Frankfurte nad Mohanom už pred rokom 1999. Vtedy sa narodilo toto žlto – modré mláďa s potenciálom predátora na svetových finančných trhoch.
Po troch rokoch spokojného žitia na materskom mlieku účtov vyvolených krajín prišla jeho rýchla expanzia a doslovné vyhodenie z domu. V roku Pána 2002 sa po Európe začali kotúľať milióny mincí s dvanástimi hviezdami, milióny bankoviek a postupne vykopávali do zabudnutia marky, franky či lýry. O krásne čisté mince malo záujem mnoho krajín. Nie všetky však boli pripravené. To platilo aj o jeho prvých krstných rodičoch, najmä tých juhoeurópskych. ECB sa ako hrdá matka chcela popýšiť so svojou ratolesťou vo všetkých európskych krajinách čo najskôr.
Výnimkou nebola ani krajina spod Tatier. Tá vstúpila do EÚ v rokom 2004 a hneď deklarovala záujem o silné samozvanča, zatiaľ čo naši bratia pálili na Morave slivovicu a popíjali pivo pod pražským hradom, kde sa na Európsku úniu s radosťou pozeral istý euroskeptik ....
Euro sa zapáčilo snaživým slovenským junákom, ktorí chceli prijať túto menu ako prví z bloku kamarátov s červenými šatkami.
Euro vedelo v šiestom roku svojej existencie, čo ho čaká, a preto sa na svoj veľký deň svedomito pripravovalo. Kabát mincí si nechalo ušiť od najlepších slovenských výtvarníkov a s Kriváňom, Bratislavským hradom a dvojkrížom na pozadí vstúpilo do obehu už v prvý deň roku 2009. Pol roka predtým napínalo svaly vo všetkých reklamách a v súboji menových kurzov porazilo korunu v pomere 30,1260 : 1. Nedočkavo sa nasáčkovalo do našich peňaženiek vo forme štartovacích balíkov v decembri 2008 a potom dalo korune šancu len v prvých šetnástich dňoch roku 2009. Korunu to veľmi netrápilo, keďže už oddychuje v Kremnici s výhľadom na Štiavnické vrchy .
Nemala toľko charakteru ako švédska koruna, ktorá bránila svoju vlasť a hlúpe euro s nie väčšou ako 10 ročnou históriou sa ocitlo rok nato spolu so svojimi krajinami na dne. Grécky útok (hoci niektoré teórie hovoria o teroristickom útoku dolára) položil túto perspektívnu menu nateraz na kolená. A Euro udomácnené na Slovensku muselo odísť do Grécka spoločne so svojimi súrodencami z ostatných európskych krajín bojovať s krízou.
Píše sa rok 2013 a Euro potvrdzuje svoj nemecký korienok. Pomaly vstáva ako Fénix z popola po vlastizrade Grécka, Írska, Španielska, Talianska i Francúzka a mnohých ďalších. Ostáva nám dúfať že sa zo svojej zahraničnej misie vráti čo najskôr na Slovensko čo najviac euromincí a eurobankoviek, aby naše vymodlené platidlo splnilo sľubný cieľ, ktorý kedysi započalo, a aby sa z hravého dieťaťa stal adolescentný teeneger , dúfajme bez burácajúcej puberty.
Martin Rusnák (VI. SEXTA)
EDITORIÁL
Ahojte čitatelia!
Šiesty mesiac každého kalendárneho roka je pre nás, ťažko študujúcich gymnazistov, predzvesťou dvojmesačného oddychu od každodenných školských povinností. Presne tak - žiadne skoré ranné vstávanie, iba dlhoočakávané prázdninové dni s prímesou pohody a slnečných lúčov (dúfajme ;)). Ako však hovorí jedno zaužívané slovenské porekadlo, bez práce veru nie sú koláče. Uznajme, aj odpočinok si treba predsa len zaslúžiť. Nuž a ako sme na tom my, sninskí gymnazisti? Ako inak, ak nie výborne! Aj v školskom roku 2012/2013 sme totiž poriadne priložili ruku k dielu a vlastnou iniciatívou okúsiť chuť víťazstva sme vydobyli nejeden úspech. Spomeňme napríklad projektovú činnosť v Comeniu či Euroscole. Samozrejme, nehovoriac o individuálnych úspechoch – s tými akoby sa v tomto školskom roku vrece pretrhlo. Veru, oddych si teda určite zaslúžime. A nielen my, ale i naši pedagógovia, vďaka koordinácii ktorých sa dnes môžeme popýšiť s mnohými prvenstvami. Posledné číslo školského občasníka GO! v tomto ročníku je preto venované práve našim najväčším víťazstvám. Skôr než sa pustíte do čítania, doprajme si ešte malé predprázdninové prianie. V mene celej redakčnej rady vám želám príjemné prežitie letných prázdnin, hŕbu zážitkov a veľa oddychu, ktorý vám dodá silu vstúpiť do nového školského roka minimálne s takým elánom, aký ste preukázali počas uplynulých mesiacov.
Tak teda, príjemné čítanie a do skorého videnia! :)
Autor: Nikola Hrebeňaková
Šiesty mesiac každého kalendárneho roka je pre nás, ťažko študujúcich gymnazistov, predzvesťou dvojmesačného oddychu od každodenných školských povinností. Presne tak - žiadne skoré ranné vstávanie, iba dlhoočakávané prázdninové dni s prímesou pohody a slnečných lúčov (dúfajme ;)). Ako však hovorí jedno zaužívané slovenské porekadlo, bez práce veru nie sú koláče. Uznajme, aj odpočinok si treba predsa len zaslúžiť. Nuž a ako sme na tom my, sninskí gymnazisti? Ako inak, ak nie výborne! Aj v školskom roku 2012/2013 sme totiž poriadne priložili ruku k dielu a vlastnou iniciatívou okúsiť chuť víťazstva sme vydobyli nejeden úspech. Spomeňme napríklad projektovú činnosť v Comeniu či Euroscole. Samozrejme, nehovoriac o individuálnych úspechoch – s tými akoby sa v tomto školskom roku vrece pretrhlo. Veru, oddych si teda určite zaslúžime. A nielen my, ale i naši pedagógovia, vďaka koordinácii ktorých sa dnes môžeme popýšiť s mnohými prvenstvami. Posledné číslo školského občasníka GO! v tomto ročníku je preto venované práve našim najväčším víťazstvám. Skôr než sa pustíte do čítania, doprajme si ešte malé predprázdninové prianie. V mene celej redakčnej rady vám želám príjemné prežitie letných prázdnin, hŕbu zážitkov a veľa oddychu, ktorý vám dodá silu vstúpiť do nového školského roka minimálne s takým elánom, aký ste preukázali počas uplynulých mesiacov.
Tak teda, príjemné čítanie a do skorého videnia! :)
Autor: Nikola Hrebeňaková
piatok 7. júna 2013
Spievam po francúzsky 2013
Pri príležitosti týždňa FRANKOFÓNIE a sviatku hudby (12. apríla) Francúzska aliancia v Košiciach v spolupráci s inými inštitúciami zorganizovala SÚŤAŽ s názvom "Spievam po francúzsky 2013".
Hlavným cieľom je predstaviť frankofónnu hudbu čo možno najširšiemu publiku, pretože len málo ľudí má možnosť si ju vypočuť, a teda ju aj poznať.
V priestoroch divadla Thalia v Košiciach sa zišlo 24 najlepších interpretov z celého východného Slovenska. V minulosti medzi finalistami starších ročníkov boli aj známe mená slovenskej hudobnej scény ako Robo Papp či Andrea Zimányiová.
V skutočne silnej konkurencii sa nestratili ani speváčky z nášho gymka: Anka Kisliková (VI .SEXTA), Jana Langošová (IV.A) a Zuzana Baldovičová (IV.A), ktoré sa tešili veľkému záujmu publika. Okrem slov chvály na margo nášhodružstva, sa tešíme aj konkrétnym víťazným umiestneniam, a to: krásnemu 2. miestu pre Anku a 3. miestu pre Zuzanu. Výborná bola aj Jana, ktorá v ten istý deň získala aj 1. miesto v súťaži Jazykový kvet za prednes francúzskej poézie.
PhDr. Tamila Drozdová
Hlavným cieľom je predstaviť frankofónnu hudbu čo možno najširšiemu publiku, pretože len málo ľudí má možnosť si ju vypočuť, a teda ju aj poznať.
V priestoroch divadla Thalia v Košiciach sa zišlo 24 najlepších interpretov z celého východného Slovenska. V minulosti medzi finalistami starších ročníkov boli aj známe mená slovenskej hudobnej scény ako Robo Papp či Andrea Zimányiová.
V skutočne silnej konkurencii sa nestratili ani speváčky z nášho gymka: Anka Kisliková (VI .SEXTA), Jana Langošová (IV.A) a Zuzana Baldovičová (IV.A), ktoré sa tešili veľkému záujmu publika. Okrem slov chvály na margo nášhodružstva, sa tešíme aj konkrétnym víťazným umiestneniam, a to: krásnemu 2. miestu pre Anku a 3. miestu pre Zuzanu. Výborná bola aj Jana, ktorá v ten istý deň získala aj 1. miesto v súťaži Jazykový kvet za prednes francúzskej poézie.
PhDr. Tamila Drozdová
Naše úspechy v olympiádach
V stredu 5. júna t. r. sa v budove Obvodného úradu v Prešove uskutočnilo slávnostné oceňovanie najúspešnejších riešiteľov krajských kôl predmetových olympiád, ktorého sa zúčastnilo aj niekoľko študentiek a študentov Gymnázia na Študentskej 4 v Snine. Obrazom kvality vzdelávacieho procesu na našej škole bolo hneď osem diplomov, čím sme sa opätovne zaradili medzi najúspešnejšie školy v Prešovskom kraji. Svoje diplomy a vecné ceny si prevzali: Samuel Čižmárik (VII. SEPTIMA) a Jana Bindzárová (III. A) za 3. miesto a Yana Metenko (I. B) za 2. miesto v rámci súťaže Olympiáda v ruskom jazyku, Andrea Mochorovská (VI. SEXTA) za 3. miesto v krajskom kole Olympiády vo francúzskom jazyku, Barbora Ema Serdulová (V. KVINTA) za 2. miesto na Olympiáde v nemeckom jazyku, Martina Lupkovičová (II. B) za 3. miesto na Dejepisnej olympiáde a Jakub Gábor (IV. C) za 1. miesto v krajskom finále Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry a 2. miesto v rámci Olympiády ľudských práv. V mene všetkých odmenených chcem vyjadriť hlbokú úctu a poďakovanie pedagógom, ktorí svojich zverencov na jednotlivé súťaže pripravovali. Pevne verím, že ocenenia pre študentky a študentov nebudú len odmenou za doterajšie štúdium, ale aj pocitom zodpovednosti, motiváciou do budúcnosti a determinantom ďalšieho zlepšovania sa.
Jakub Gábor (IV.C)
Jakub Gábor (IV.C)
sobota 19. januára 2013
DOD - CHE
Takmer každý gymnazista sa chce nejako zapojiť do realizácie DOD - či už ako sprievodca hostí, alebo ako herec v nejakej scénke, či v niektorej učebni ako súčasť rôznych prezentácií, kvízov a pokusov. Ja som sa zúčastnil na programe v laboratóriu a učebni chémie. V učebni návštevníci mali možnosť pozrieť si modely rôznych zlúčenín, ,,korály" alebo pokusy, ktoré sa dajú urobiť aj v bežných domácnostiach. Po ich zhliadnutí si to hostia mohli vyskúšať vo vlastnom byte. Som zvedavý, či to niekto skúsil. V učebni to mali pod palcom najmä mladší žiaci. Naopak, v laboratóriu chémie, sa predviedli starší žiaci - robili rôzne pokusy pod pracovnými názvami: horúci ľad, hlučné bubliny, sopka či skúška statočnosti. Praktizovali sa však najmä pokusy s ohňom, takže sme museli byť obzvlášť opatrní, aby sme z toho divákom nespravili riadny adrenalínový zážitok. Ohlas spolužiakov a ostatných návštevníkov bol veľmi pozitívny, čo nie je žiadnou novinkou, lebo chemické pokusy patria každý rok k najväčším lákadlám.nášho DOD-u.
Autor: Radovan Bunganič
Trieda: VI. SEXTA
Autor: Radovan Bunganič
Trieda: VI. SEXTA
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)