/paródia na báseň Ranená breza/
Mesiačik veľký zlatistý,
bozkával brezu na listy.
"Brezička, breza, riekni mi,
prečo sa tak skrývaš noci dni?"
Usmiala sa breza do neba,
otriasla slzy zo seba.
Pritisla lístky ku perám
"Mesiačik, druh môj, ja sa usmievam!"
"Čo?!" skríkol mesiac na skaly.
"Ha ha há!" skaly sa tri krát zasmiali.
"Či sa ti dobre nedarí?
Veď si najmrzutejšia v chotári."
Zasmial sa pníček spanilý:
"Deti mi srdce rozjarili.
Veselo skákali dokola,
ktože ich smiechu odolá?"
Mesiačik zašiel, nastal deň,
smiali sa listy, smial sa peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
breza smiechom umrela.
Peter Zimovčák, III.Tercia
