V dňoch 30. 9. 2010 a 1. 10. 2009 sme sa aj my, žiaci I. B, zúčastnili adaptačného kurzu, ktorý v nás zanechal množstvo nezabudnuteľných spomienok. Ak sa pýtate prečo, odpoveď na svoju otázku nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Známou skutočnosťou pre každého prváka navštevujúceho Gymnázium v Snine je adaptačný kurz, počas ktorého sa má študent lepšie spoznať so spolužiakmi, ktorí budú súčasťou jeho školského života počas nasledujúcich štyroch rokov. Práve preto sa v krásnom prostredí RO Sninských rybníkov konalo počas dvoch dní naše stretnutie, ktorého hlavnou náplňou bolo spoznávanie samých seba navzájom. Celý program počas prvého i druhého dňa držala pevne v rukách psychoterapeutka, Mgr.Mariana Čukalovská.Vďaka jej prítomnosti sme sa za pomerne krátky čas dokázali lepšie spoznať.
Už v priebehu niekoľkých hodín konverzácie s touto milou dámou sme si pri vzájomných rozhovoroch medzi sebou lepšie rozumeli, aj atmosféra bola uvoľnenejšia. Úlohy, ktoré si pre nás pripravila, sa niesli v znamení zábavného predstavovania sa, počas ktorého sme medzi sebou nachádzali vlastnosti a záujmy, ktoré nás spájajú, ale aj tie, ktorými sa odlišujeme. Prítomnosť psychoterapeutky nás tiež často nútila k uváženiu vlastného postoja k iným spolužiakom. Kolektívne sme hľadali odpovede na otázky ako napríklad udržať v triede dobré vzťahy, ako odstrániť nezhody vzniknuté medzi nami, ako sa k sebe navzájom správať a tiež sme diskutovali o riešení akýchkoľvek problémov.Táto časť dňa bola pre nás veľmi zábavná a pútavá, ale najmä pekne strávená v spoločnosti milej osoby, ktorá výrazne zlepšila naše vzájomné vzťahy.
Zvyšok prvého dňa nášho pobytu sme strávili v spoločnosti triednej profesorky a jej kolegyne. Po príjemnej prechádzke prírodou sme sa vrátili do hlavného strediska, kde sme sa spoločne podieľali na vytváraní zábavného programu, ktorý sa niesol v znamení spoločenských hier. Miestnosť, v ktorej sa odohrával náš večerný program, sa až do 22:00 ozývala smiechom. Po prekročení tohto času sme sa premiestnili do útulne zariadených 6-miestnych izieb, v ktorých sme sa zdržiavali v tichej atmosfére. Unavení sme oddychovali na posteliach, ktoré sa na jednu noc pre nás stali pohodlím ríše snov.
Ranné vstávanie nebolo asi pre nikoho z nás príjemné, ale po výdatných raňajkách nás už v spoločenskej miestnosti čakala psychoterapeutka, ktorá si aj v tento deň pripravila zábavný program a dokázala nás svojím úsmevom prebudiť i povzbudiť. Aktivity, ktoré si pre nás pripravila, viedli k spoznávaniu, čo znova prispelo k lepšiemu spoznaniu kolektívu. Vzhľadom na to, že čas nášho pobytu sa krátil veľmi rýchlo, aj program bol skromnejší, no to nám neprekážalo v tom, aby sme každú sekundu svojho oddychového pobytu venovali spoločným rozhovorom. Každý okamih strávený spoločne v jednej miestnosti bol pre nás veľmi atraktívny a príjemný, ale všetko má predsa svoj koniec.
Ten náš nastal niekoľko minút pred úderom dvanástej hodiny a vyčerpaní, ale so stálym úsmevom na tvári, sme sa vracali autobusom domov s pocitom, ktorý sa dá len ťažko opísať. Asi v každom z nás horeli plamienky spokojnosti, ktoré do našich očí vnášali žiaru z príjemného dvojdňového spoznania.
Okamihy strávené počas dvoch dní príjemného pobytu v prítomnosti profesoriek a psychoterapeutky mali pre nás veľký význam. Zážitky, ktoré sme spoločne prežili, budú súčasťou našich študentských životov ešte veľmi dlho. Sme vďační, že sme sa mohli na adaptačnom kurze zúčastniť a nahliadnuť do života každého z nás.
Nikola Hrebeňaková, I. B
Známou skutočnosťou pre každého prváka navštevujúceho Gymnázium v Snine je adaptačný kurz, počas ktorého sa má študent lepšie spoznať so spolužiakmi, ktorí budú súčasťou jeho školského života počas nasledujúcich štyroch rokov. Práve preto sa v krásnom prostredí RO Sninských rybníkov konalo počas dvoch dní naše stretnutie, ktorého hlavnou náplňou bolo spoznávanie samých seba navzájom. Celý program počas prvého i druhého dňa držala pevne v rukách psychoterapeutka, Mgr.Mariana Čukalovská.Vďaka jej prítomnosti sme sa za pomerne krátky čas dokázali lepšie spoznať.
Už v priebehu niekoľkých hodín konverzácie s touto milou dámou sme si pri vzájomných rozhovoroch medzi sebou lepšie rozumeli, aj atmosféra bola uvoľnenejšia. Úlohy, ktoré si pre nás pripravila, sa niesli v znamení zábavného predstavovania sa, počas ktorého sme medzi sebou nachádzali vlastnosti a záujmy, ktoré nás spájajú, ale aj tie, ktorými sa odlišujeme. Prítomnosť psychoterapeutky nás tiež často nútila k uváženiu vlastného postoja k iným spolužiakom. Kolektívne sme hľadali odpovede na otázky ako napríklad udržať v triede dobré vzťahy, ako odstrániť nezhody vzniknuté medzi nami, ako sa k sebe navzájom správať a tiež sme diskutovali o riešení akýchkoľvek problémov.Táto časť dňa bola pre nás veľmi zábavná a pútavá, ale najmä pekne strávená v spoločnosti milej osoby, ktorá výrazne zlepšila naše vzájomné vzťahy.
Zvyšok prvého dňa nášho pobytu sme strávili v spoločnosti triednej profesorky a jej kolegyne. Po príjemnej prechádzke prírodou sme sa vrátili do hlavného strediska, kde sme sa spoločne podieľali na vytváraní zábavného programu, ktorý sa niesol v znamení spoločenských hier. Miestnosť, v ktorej sa odohrával náš večerný program, sa až do 22:00 ozývala smiechom. Po prekročení tohto času sme sa premiestnili do útulne zariadených 6-miestnych izieb, v ktorých sme sa zdržiavali v tichej atmosfére. Unavení sme oddychovali na posteliach, ktoré sa na jednu noc pre nás stali pohodlím ríše snov.
Ranné vstávanie nebolo asi pre nikoho z nás príjemné, ale po výdatných raňajkách nás už v spoločenskej miestnosti čakala psychoterapeutka, ktorá si aj v tento deň pripravila zábavný program a dokázala nás svojím úsmevom prebudiť i povzbudiť. Aktivity, ktoré si pre nás pripravila, viedli k spoznávaniu, čo znova prispelo k lepšiemu spoznaniu kolektívu. Vzhľadom na to, že čas nášho pobytu sa krátil veľmi rýchlo, aj program bol skromnejší, no to nám neprekážalo v tom, aby sme každú sekundu svojho oddychového pobytu venovali spoločným rozhovorom. Každý okamih strávený spoločne v jednej miestnosti bol pre nás veľmi atraktívny a príjemný, ale všetko má predsa svoj koniec.
Ten náš nastal niekoľko minút pred úderom dvanástej hodiny a vyčerpaní, ale so stálym úsmevom na tvári, sme sa vracali autobusom domov s pocitom, ktorý sa dá len ťažko opísať. Asi v každom z nás horeli plamienky spokojnosti, ktoré do našich očí vnášali žiaru z príjemného dvojdňového spoznania.
Okamihy strávené počas dvoch dní príjemného pobytu v prítomnosti profesoriek a psychoterapeutky mali pre nás veľký význam. Zážitky, ktoré sme spoločne prežili, budú súčasťou našich študentských životov ešte veľmi dlho. Sme vďační, že sme sa mohli na adaptačnom kurze zúčastniť a nahliadnuť do života každého z nás.
Nikola Hrebeňaková, I. B
Rubrika: Reportáž
... možno, že všetko bolo v poriadku, avšak je tu jedna veľká odborná nepresnenosť: "....milá dáma..." pani Čukalovská nie je ani psychologička ani psychoterapeutka.... /zatiaľ nie je evidovaná v komore psychoterapeutov/!
OdpovedaťOdstrániť