Polhodinové prechádzky od internátu k budove fakulty v skorých ranných či večerných hodinách, takmer horolezecké výlety do Vlkolínca či na hrad Likava, ale aj nespočetné hodiny plné prednášok o žurnalistike – to všetko a omnoho viac sme zažili na Letnej škole v Ružomberku.
My tri, nádejné žurnalistky, sme sa 30.júna namiesto do školy po vysvedčenie vybrali na vlakovú stanicu a nasadli na vlak do Ružomberka. Začínalo sa leto a ortuť v teplomeroch dosahovala vysoké teploty. Cestu sme si osviežovali tým, že sme sa snažili udržať okná otvorené, ako inak, pomocou závesov. Po päťhodinovej ceste sme vystúpili na ružomberskej stanici a chvíľku úplné stratené, kým sme našli organizátorov v tričkách letnej školy. Dostali sme do rúk mapku, vyfotili sa, zoznámili sa s novým kamarátom, a preto, že sme tam prišli prvé, organizátor Karol nás odviezol až k internátu (čo bolo od neho veľmi milé, vzhľadom na to, že študentský domov Ruža bol veľmi ďaleko).
Zaregistrovali sme sa, každá z nás dostala tašku inej farby, kde bolo tričko a písacie potreby. Potom sme sa klasicky ubytovali a oddychovali po namáhavej ceste. Nasledovala večera a potom „zoznamka pri čaji“ bez čaju, kde sa nám predstavili organizátori – príjemní, mladí doktoranti Katolíckej univerzity. Neskôr sme mali prvú prednášku vôbec – Ako robiť školský časopis? – so zakladateľmi úspešného vysokoškolského časopisu Zumag. Dostali sme mnoho skvelých tipov ako čo najefektívnejšie viesť školský časopis a získané skúsenosti sa budeme snažiť využiť i v našom novom GO!. Po polhodinovej prechádzke prakticky celým Ružomberkom, počas ktorej sme si vyslúžili začudované pohľady a posmešné pokriky okoloidúcich – predsa len, bol posledný školský deň. Nejakí chlapci nás začali počítať: „To čo je? Jeden, dva, tri štyri, päť, šesť...“ Na čo sa Lukáš, jeden z organizátorov a v skutočnosti veľmi milý chlapec, otočil a zakričal: „Sedemdesiat dva!“ „ Dík, si mi to uľahčil!“ znela odpoveď – sme dorazili na internát. Udalosti uplynulého dňa nás natoľko vyčerpali, že nám neprekážal ani hučiaci Váh rovno pod našim balkónom. Na druhý deň začali workshopy. Boli sme na nich rozdelení do farebných skupín – červená, modrá, zelená, čierna a žltá – pekne farebne, veď začalo leto. Počas týchto pracovných stretnutí sme sa oboznamovali s takmer všetkými odvetviami žurnalistiky , bolo ich päť: Televízia, Rozhlas, Časopis, Grafika a Manipulácia.
Aby sme len nepracovali a nechodili po prednáškach, organizátori nám do programu vsunuli aj „oddychový“ výlet. Vybrať sme si mohli z dvoch možností a síce Vlkolínec alebo hrad Likava. My tri sme sa vybrali do Vlkolínca a hoci údajne šlo o tú namáhavejšiu možnosť, z rozprávania ostatných sme sa dozvedeli, že tiež takmer „vypľuli dušu“. Výlet takmer nikoho nezregeneroval, skôr podráždil a organizátori nám radšej na druhý deň dali voľný rozchod, čo sme využili na nákupy :)
Program dopĺňali aj diskusie so známymi a zaujímavými osobnosťami slovenskej novinárskej scény – všetkým určite známi Partik Herman či Ľubo Bajaník (s ním máme aj fotku!) boli najväčšími „hviezdami“. Okrem nich sme ešte diskutovali so študentmi žurnalistiky, ktorí sa uplatnili v médiách už počas štúdia na vysokej škole na diskusii nazvanej Študent novinárom? Predposledný deň sme sa zúčastnili aj autorského čítania slovenského spisovateľa Antona Laučeka.
Posledný deň sa niesol v znamení odchodu a konca Letnej školy. Zúčastnili sme sa posledného workshopu a na rad prišli finálne „ceremónie“, keď nám rektor univerzity Tadeusz Zasępa odovzdal certifikát. No a potom sme sa už individuálne presúvali buď na vlakovú alebo autobusovú stanicu smerom domov.
Letná škola nám toho určite dala veľa. Zistili sme, že byť žurnalistom nie je ľahké, hoci mottom celej akcie bol výrok Adama Javurka: "Každý je potencionálny reportér a každý preukaz je novinársky." Teraz už vieme, že to bude drina a rozhodne skôr beh na dlhú trať, veríme však, že s týmito, možno zatiaľ chabými, skúsenosťami, ktoré sme v Ružomberku získali, sa nám GO! bude tvoriť ľahšie.
My tri, nádejné žurnalistky, sme sa 30.júna namiesto do školy po vysvedčenie vybrali na vlakovú stanicu a nasadli na vlak do Ružomberka. Začínalo sa leto a ortuť v teplomeroch dosahovala vysoké teploty. Cestu sme si osviežovali tým, že sme sa snažili udržať okná otvorené, ako inak, pomocou závesov. Po päťhodinovej ceste sme vystúpili na ružomberskej stanici a chvíľku úplné stratené, kým sme našli organizátorov v tričkách letnej školy. Dostali sme do rúk mapku, vyfotili sa, zoznámili sa s novým kamarátom, a preto, že sme tam prišli prvé, organizátor Karol nás odviezol až k internátu (čo bolo od neho veľmi milé, vzhľadom na to, že študentský domov Ruža bol veľmi ďaleko).
Zaregistrovali sme sa, každá z nás dostala tašku inej farby, kde bolo tričko a písacie potreby. Potom sme sa klasicky ubytovali a oddychovali po namáhavej ceste. Nasledovala večera a potom „zoznamka pri čaji“ bez čaju, kde sa nám predstavili organizátori – príjemní, mladí doktoranti Katolíckej univerzity. Neskôr sme mali prvú prednášku vôbec – Ako robiť školský časopis? – so zakladateľmi úspešného vysokoškolského časopisu Zumag. Dostali sme mnoho skvelých tipov ako čo najefektívnejšie viesť školský časopis a získané skúsenosti sa budeme snažiť využiť i v našom novom GO!. Po polhodinovej prechádzke prakticky celým Ružomberkom, počas ktorej sme si vyslúžili začudované pohľady a posmešné pokriky okoloidúcich – predsa len, bol posledný školský deň. Nejakí chlapci nás začali počítať: „To čo je? Jeden, dva, tri štyri, päť, šesť...“ Na čo sa Lukáš, jeden z organizátorov a v skutočnosti veľmi milý chlapec, otočil a zakričal: „Sedemdesiat dva!“ „ Dík, si mi to uľahčil!“ znela odpoveď – sme dorazili na internát. Udalosti uplynulého dňa nás natoľko vyčerpali, že nám neprekážal ani hučiaci Váh rovno pod našim balkónom. Na druhý deň začali workshopy. Boli sme na nich rozdelení do farebných skupín – červená, modrá, zelená, čierna a žltá – pekne farebne, veď začalo leto. Počas týchto pracovných stretnutí sme sa oboznamovali s takmer všetkými odvetviami žurnalistiky , bolo ich päť: Televízia, Rozhlas, Časopis, Grafika a Manipulácia.
Aby sme len nepracovali a nechodili po prednáškach, organizátori nám do programu vsunuli aj „oddychový“ výlet. Vybrať sme si mohli z dvoch možností a síce Vlkolínec alebo hrad Likava. My tri sme sa vybrali do Vlkolínca a hoci údajne šlo o tú namáhavejšiu možnosť, z rozprávania ostatných sme sa dozvedeli, že tiež takmer „vypľuli dušu“. Výlet takmer nikoho nezregeneroval, skôr podráždil a organizátori nám radšej na druhý deň dali voľný rozchod, čo sme využili na nákupy :)
Program dopĺňali aj diskusie so známymi a zaujímavými osobnosťami slovenskej novinárskej scény – všetkým určite známi Partik Herman či Ľubo Bajaník (s ním máme aj fotku!) boli najväčšími „hviezdami“. Okrem nich sme ešte diskutovali so študentmi žurnalistiky, ktorí sa uplatnili v médiách už počas štúdia na vysokej škole na diskusii nazvanej Študent novinárom? Predposledný deň sme sa zúčastnili aj autorského čítania slovenského spisovateľa Antona Laučeka.
Posledný deň sa niesol v znamení odchodu a konca Letnej školy. Zúčastnili sme sa posledného workshopu a na rad prišli finálne „ceremónie“, keď nám rektor univerzity Tadeusz Zasępa odovzdal certifikát. No a potom sme sa už individuálne presúvali buď na vlakovú alebo autobusovú stanicu smerom domov.
Letná škola nám toho určite dala veľa. Zistili sme, že byť žurnalistom nie je ľahké, hoci mottom celej akcie bol výrok Adama Javurka: "Každý je potencionálny reportér a každý preukaz je novinársky." Teraz už vieme, že to bude drina a rozhodne skôr beh na dlhú trať, veríme však, že s týmito, možno zatiaľ chabými, skúsenosťami, ktoré sme v Ružomberku získali, sa nám GO! bude tvoriť ľahšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára