Všetko to začalo okolo roku 1890, keď sa údajne prvýkrát použilo slovné spojenie "stužková slávnosť". O aké stužky to vtedy išlo, to sa nikde nespomína. Prvé ročenky hovoria o oficiálnych stužkových až v roku 1930 a 1940, avšak niektorí historici sa domnievajú, že slávnosti sa začínali uskutočňovať už okolo roku 1800. V tomto období, keď sa ešte nie každý mal možnosť dostať na strednú školu, bola stužková slávnosť len pre najlepšie vychované deti z bohatých rodín. Tancovala taktiež len najvyššia spoločenská trieda a tance boli všetkými okolitými očami prísne sledované.
Čím viac detí začalo neskôr študovať stredné školy, tým viac pribúdalo tých, ktorí neboli práve z najbohatších rodín. Samozrejme, kvôli tomu sa nezrušila celá stužková, iba sa trocha zmenili pravidlá. Stručne a jasne - tancovali všetci.
A čo stužky? Tie drobné zelené pásiky s menom, ktoré budúci maturanti hrdo nosia ešte pár dní po slávnosti, aby svetu dali na známosť, že oni to už majú za sebou. No o tých stužkách sa z hodnoverných prameňov veľa nedozvieme. V slávnostných prejavoch sa neustále opakuje, že zelená farba vraj symbolizuje nádej a mladosť. Možno ... a možno len tí prví nezohnali na svoju slávnosť stužky inej farby...
Naše mamy a naši otcovia si určite ešte pamätajú svoje stužkové. Z nedostatku finančných prostriedkov a možnosti prenajať si reštauráciu si ich najčastejšie robili priamo v telocvičniach vlastnej školy. Výhody oproti dnešku boli jasné - priateľskejšia atmosféra a o značne percento nižšia čiastka potrebná k oslave. Dospievajúci študenti si sami pripravovali výzdoby a kuchárky zo školskej jedálne im uvarili jedlo. V deň D prišli chlapci v tmavých oblekoch, dievčatá v bielych či krémových šatách, ktorých dĺžka závisela od momentálnej módy, a mohlo sa začať.
V súčasnosti to majú študenti o niečo jednoduchšie. Nemusia sa starať o výzdobu ani o jedlo, jednoducho si prenajmú reštauráciu a pripravia program. No s tou "jednoduchosťou" to vraj nie je až také jednoznačné. Keď sa má tridsať štvrtákov dohodnúť na tom: kde, kedy, ako ... A každý chce, aby tá jeho stužková bola tá najúžasnejšia, najoriginálnejšia, jednoducho nezabudnuteľná. Tak - či onak, presne o polnoci sa prečíta čierna kronika (krátka básnička o každom študentovi), po ktorej sa môže začať neoficiálna časť slávnosti. Na tú sa asi tešia všetci študenti najviac.
Stužková slávnosť je teda spoločenské podujatie, na ktorom vopred oslavujeme nadchádzajúcu maturitu a najmä predchádzajúce spolu prežité roky svojho stredoškolského života. Tým, ktorých to čaká už tento rok, prajem, aby im vyšlo všetko podľa ich predstáv a nám, mladším ročníkom, nezostáva nič iné, ako tešiť sa na tú svoju...
Radovan Jenčík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára