Voľby do žiackej školskej rady

V stredu 20.10. sa na našom gymnáziu uskutočnili, tak ako každý rok, voľby do žiackej školskej rady (ďalej už len ŽŠR). Všetkým nám boli rozdané papieriky so zástupcami z každej triedy a zakrúžkovaním sme dali hlas tomu, koho považujeme za najlepšieho kandidáta.


Avšak tu nastal kameň úrazu. Som presvedčená, že som nebola sama, kto sa pozastavil minimálne nad dvoma vecami. Ako prvá mi zišla na um otázka: Čo presne ŽŠR robí? Okrem organizovania podujatí na konci roka atď.? (Lebo, úprimne, to je jediná ich činnosť, ktorú ako-tak poznám a vnímam.) A hneď nato som si uvedomila ďalšiu vec: Ale veď ja takmer nikoho z kandidátov okrem svojej spolužiačky nepoznám. Samozrejme, že niektoré mená mi známe boli, ale to je asi tak všetko. Tým sa nastoľuje ďalšia, už tretia, otázka - ako môžem niekomu odovzdať svoj hlas spravodlivo? Verím, že sa našlo viacero tried, kde sa tiež volilo systémom: "Veď hlasujeme za XY, nie?" ... a všetci unisono zakrúžkovali meno svojho spolužiaka či spolužiačky. Bez ohľadu na to, či s tým vnútorne súhlasia alebo nie, či bez toho, aby si zistili, či ich kandidát vôbec má záujem (a čas) ujať sa úlohy člena ŽŠR.

A v akej pozícii museli byť prváci a primania? Na našej škole sú necelé dva mesiace a určite nepoznali nikoho iného než svojho spolužiaka a aj to len tak trochu. Podľa mňa by im, ale aj mne a ostatným ignorantom, pri rozhodovaní pomohlo, ak by voľby sprevádzala predvolebná kampaň, ako je to pri voľbách do parlamentu alebo pri komunálnych voľbách, ktoré sa , mimochodom, blížia a naši kandidáti by mohli čo - to "odkukať" od svojich "kolegov" z mesta či dediny.

Samozrejme, že nemám na mysli niečo príliš pompézne. Len mám pocit, že nie každý predseda triedy či iný kandidát má ambície byť v školskom parlamente a venovať mu veľkú časť svojho voľného času. Sú ale ľudia, ktorých to baví a ktorí na to majú okrem iného aj predpoklady – tí by sa podľa mňa mali o hlasy študentov našej školy uchádzať predstavením svojich ideí a plánov. Mohli by rozdávať letáčiky alebo mať krátke shoty v školskom rádiu (tiež si myslím, že by sme im v budúcnosti priestor na propagáciu mohli poskytnúť aj v GO!). Tak by sme boli všetci v obraze a hlas by sme odovzdali buď podľa osobných alebo „programových“ sympatií. A tie voľby by v konečnom dôsledku boli aj o niečom inom ako krúžkovaní spolužiakovho mena.