nedeľa 9. júna 2013

Životná púť nášho eura

  Všade je cítiť atmosféru príchodu nového milénia. V tomto čase začína prenikať na svet zárodok novej legendy. Prvé kroky nástroja, ktorý bude denne používať pol miliardy ľudí na starom kontinente i mimo neho. Všade počuť šum papierov a mnoho jazykov rečníkov a tlmočníkov. Začína sa rodiť Euro – nová európska mena.
    Nejako takto sa to začalo koncom 20. storočia, keď sa pre zlepšenie obchodu v Európskej únii rozhodli lídri zaviesť novú - silnú európsku menu. Tento mladý internacionálny Európan s nemeckými koreňmi sa vyvíjal v lone Európskej centrálnej banky sídliacej vo Frankfurte nad Mohanom už pred rokom 1999. Vtedy sa narodilo toto žlto – modré mláďa s potenciálom predátora na svetových finančných trhoch.
    Po troch rokoch spokojného žitia na materskom mlieku účtov vyvolených krajín prišla jeho rýchla expanzia a doslovné vyhodenie z domu. V roku Pána 2002 sa po Európe začali kotúľať milióny mincí s dvanástimi hviezdami, milióny bankoviek a postupne vykopávali do zabudnutia marky, franky či lýry. O krásne čisté mince malo záujem mnoho krajín. Nie všetky však boli pripravené. To platilo aj o jeho prvých krstných rodičoch, najmä tých juhoeurópskych. ECB sa ako hrdá matka chcela popýšiť so svojou ratolesťou vo všetkých európskych krajinách čo najskôr.
    Výnimkou nebola ani krajina spod Tatier. Tá vstúpila do EÚ v rokom 2004 a hneď deklarovala záujem o silné samozvanča, zatiaľ čo naši bratia pálili na Morave slivovicu a popíjali pivo pod pražským hradom, kde sa na Európsku úniu s radosťou pozeral istý euroskeptik ....
     Euro sa zapáčilo snaživým slovenským junákom, ktorí chceli prijať túto menu ako prví z bloku kamarátov s červenými šatkami.
Euro vedelo v šiestom roku svojej existencie, čo ho čaká, a preto sa na svoj veľký deň svedomito pripravovalo.  Kabát mincí si nechalo ušiť od najlepších slovenských výtvarníkov a s Kriváňom, Bratislavským hradom a dvojkrížom na pozadí vstúpilo do obehu už v prvý deň roku 2009. Pol roka predtým napínalo svaly vo všetkých reklamách a v súboji menových kurzov porazilo korunu v pomere 30,1260 : 1. Nedočkavo sa nasáčkovalo do našich peňaženiek vo forme štartovacích balíkov v decembri 2008 a potom dalo korune šancu len v prvých šetnástich dňoch roku 2009. Korunu to veľmi netrápilo, keďže už oddychuje v Kremnici s výhľadom na Štiavnické vrchy .
    Nemala toľko charakteru ako švédska koruna, ktorá bránila svoju vlasť a hlúpe euro s nie väčšou ako 10 ročnou históriou sa ocitlo rok nato spolu so svojimi krajinami na dne. Grécky útok (hoci niektoré teórie hovoria o teroristickom útoku dolára) položil túto perspektívnu menu nateraz na kolená. A Euro udomácnené na Slovensku muselo odísť do Grécka spoločne so svojimi súrodencami z ostatných európskych krajín bojovať s krízou. 
    Píše sa rok 2013 a Euro potvrdzuje svoj nemecký korienok. Pomaly vstáva ako Fénix z popola po vlastizrade Grécka, Írska, Španielska, Talianska i Francúzka a mnohých ďalších. Ostáva nám dúfať že sa zo svojej zahraničnej misie vráti čo najskôr na Slovensko čo najviac euromincí a eurobankoviek, aby naše vymodlené platidlo splnilo sľubný cieľ,  ktorý kedysi započalo, a aby sa z hravého dieťaťa stal adolescentný teeneger , dúfajme bez burácajúcej puberty.
Martin Rusnák (VI. SEXTA)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára